Preparáty

Autor: Peter Molnár | 24.2.2011 o 1:15 | Karma článku: 2,45 | Prečítané:  453x

 

Veselé...

 

"Ešte niečo..."

zatiahnem nonšalantne.

S čímsi sa pohrávaš

vo vedľajšom kresle.

V rukách.

Možno kĺbko, možno uzol.

Oči ospalo privreté,

môj ukazovák opretý o okraj čela

tvoje dve sústredené na prácu.

 

"No ?"

vyderie sa z teba bríza.

"Ty vieš čo..."

Zamrzneš v čase

pomaly pootočíš hlavu

a ešte pomalšie sleduješ 

vypreparovaného pôvodcu

tej provokatívnej, vesmír trieštiacej výpovede.

 

Opriem si hlavu do dlane,

do postieľky prstov,

hladných po rozstrapatených

a pomaly odumierajúcich vlasoch.

Mumifikácia pokračuje,

tvoje ospalé oči sa pootáčajú späť,

k modlitbe venovanej priadzi bezčasia,

z mojej tváre ostáva umrlčia guča.

 

Nič.

vydralo by sa ako odpoveď

z mojich fosilizovaných čeľustných kolíkov,

rozpadajúcich sa v prach

urýchľujúci rozklad starých parkiet,

ale i zrod nového vesmíru.

 

Ach.

povedala by si,

možno s odvrátenou tvárou,

a možno priamo do očí,

sklopených do metafyzického

čumenia do blba.

 

Zaznelo by synchronizované Hm

a signál by sa nadobro prerušil,

ako signály z pozemských rádií

dva-tri svetelné roky od Zeme.

Sorráč,

nikto na návštevu nepríde.

Aj o Alfe Centauri

možno len snívať.

 

A ak by si niekedy skončila

s motorickým cvičením,

namočila by si si nohy

do víriacich galaxií prachu pred kreslom,

pokyvovala nohami,

čakala...

 

Veselé.

 

...a snáď by sa nakoniec našiel niekto,

kto by náš bezvýznamný prach

jedného dňa nabral na smetničku

a vysypal do veľkej popolnice existencie.

 

Veselé.

 

Možno by sme sa

v tej prachovej búrke stretli,

a ak nie my,

tak naše odrazy.

Zložili si beduínske masky

a nevtieravo sa poobjali

prázdnymi jamkami

našich nevidiacich očí. 

 

Veselé.

 

A zavárací pohár by potom tresol o zem,

prach sa rozsypal a začali by sme odznova.

 

Veselé.

 

Znova.

Znova.

Znova.

Znova.

Prach.

Prašivosť.

Pra(c)hnutie.

P(r)achute.

 

Veselé.

 

Hm.

 

 

 

A poučenie z rozprávky ?

Žiadne neexistuje.

Symboliku a alúzie

hľadáte navýsosť zbytočne.

 

Žuch, puk, chrumssssssss...

Zasyčal všadeprítomný prach. 

A bolo ticho.

Dlho, nie večne.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

TECH

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva špičkové

Päť ústavov nestojí na pevných základoch.


Už ste čítali?