reklama

Extrém náš každodenný (?)

Zlatá stredná cesta akoby zarastala... Aspoň ja mávam ten hrozný pocit takmer dennodenne. No nechcem ním byť znechutený - upaľujem po lopatu a rýľ, aby som ju vyhrabal z tých nánosov všakovakého bahna, ktoré sa ju s obrovskou radosťou snaží zakaždým pochovať pod svojou nemilosrdnou ťarchou... No vždy príde iná, svojská hromada ľudí, ktorí ju veselo znova zahádžu a chcú ma donútiť, aby som kráčal po chodníčkoch, ktoré vyšliapali oni - vraj nemám na výber... Ale hej ?! Fakt ?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Je veľmi ťažké písať o tejto téme, pretože sa pri nej nemôžte vyhnúť všeobecným a vágnym abstrakciám, aké sa pri nej niekedy nutne vynoria. Príliš široká téma, no ja sa budem snažiť držať sa len toho úzkeho pásu, toho uzučkého slíža, ktorý sa doslova ťahá cez jej stred... Nebudem darmo moralizovať alebo sa hrať na to, že poznám odpoveď. Práve naopak - jednoznačne zodpovedať takúto odvekú otázku je prakticky nemožné... Ak by ktokoľvek poznal absolútnu odpoveď, hneď by prestala byť tou odpoveďou, pretože ona ňou ani nikdy nemohla a nemôže byť... 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Je to také jednoduché, lákavé, podmanivé... Extrémy... Myslím všetky - nejde len o politiku a podobne, ale všetko, do čoho sa dokážu v rámci ľudského myslenia montovať... Ono vlastne môžte mať radi aj nejakú navonok úplne neškodnú vec, no akonáhle sa jej začnete odovzdávať naplno a neustále hyperbolujete jej dôležitosť (aj keby sa nejednalo o nič geniálne, ale najväčšiu kravinu vo vesmíre), dostávate sa do slepej uličky... Citujem Chestertona : "Fanatik je človek, ktorý za žiadnych okolností nechce zmeniť tému." Extrém - pokušenie staré ako ľudská prirodzenosť. Nemusíte byť žiaden terorista, či niečo podobné - môžete byť jednoducho netolerantný k názorom hocikoho iného.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A čo je ešte zďaleka najhoršie na ľuďoch podliehajúcich extrémom - nech riešia čokoľvek, vždy to riešia práve extrémne : To jest jednoducho, bez iných väčších alternatív, jednorazovo a permanentne. Očakávajúc pritom, že sa im všetko ostatné na tomto svete podriadi - veď oni majú "absolútnu pravdu", no nie ?

"Normálne" je pomysleným a ideálnym, (a práve preto asi) reálne ani neexistujúcim stredom, equillibriom, z ktorého oscilujeme raz na jednu, raz na druhú a x-tú ďalšiu stranu a formujeme tak svoje každodenné činy, postoje, názory a správanie (pardón, ak som niečo vynechal). A potom sú tu okraje, šuchnutie sa o ktoré je spočiatku neškodné, no pravidelným drhnutím svojej duše o akúkoľvek túto krajnú hranicu si zoškrabujeme pekne-pomaličky našu súdnosť a následne i ľudskosť. Nie je to samozrejme naraz - závisí to od miery, ktorou sa odierame - a tú máme pod svojou vôľovou kontrolou len a len my... Alebo vari nie ? Od určitého bodu pomaly prestávame mať túto vlastnú vôľu a schopnosť samého seba zmysluplne ovládať a meníme sa na robota, otroka nášho vysnívaného extrému...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A teraz sa konečne dostávam k svojej pointe - presnejšie, k mojej kardinálnej otázke :

Kam sa podela (alebo pomaly odchádza) obyčajná prirodzená umiernenosť ?

Prečo je nám milšie ukájať sa prázdnotou našich životných extrémov a extrémov života ? 

Prečo tak často zahrabávame pod nánosom nášho umelo produkovaného bahna onú povestnú zlatú strednú cestu ?

Prečo veríme, že svet je vždy nejako čiernobiely (na milión spôsobov podľa našich predstáv) ?

Prečo si nepriznáme, že svet okolo nás je niekedy príliš zložitý na to, aby sme jeho ťažkosti riešili len fundamentálne jednoduchými spôsobmi a postupmi, ktoré zakaždým zohľadňujú poriadne len jeden prístup ?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Toľko filozofických otázok volajúcich do večnosti... A ja zas, cítiac sa niekedy ako osamelý pútnik prázdnou a smutnou púšťou, ktorou sa - povedané Hviezdoslavovými slovami - nesie "môj sirý hlahol volajúceho", sa znova len neisto pýtam :

 Umiernenci a zdravá neutrálnosť už pre väčšinu na tomto svete vyhynula ?

 Ja verím, že nie - to by bol potom jeho koniec...

Peter Molnár

Peter Molnár

Bloger 
  • Počet článkov:  146
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Peter Molnár sa menujem, občas niečo dokafrem... :-)Povolanie : Steampunkový medievalista a pilot Krvavého jastraba... ;-)"Naučiť sa lietať je jednoduché - hodiť sa o zem a netrafiť sa." (Douglas Adams) Zoznam autorových rubrík:  Len(ivý a)takMojimi očamiDuma Molnárova :-)Výstrelky literárneSubjektívne objektívomFilmárina - tvrdá drinaZápisky letcoveNa vandrovkeTörténelemPamiatkyRecenzieMuzičkaHaluzenieSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu